Medovka lekárska, Melissa officinalis - je známa bylinka, pôvodom z južnej Európy, odkiaľ sa rozšírila skoro do celého sveta. Jej latinské meno melissa je odvodené od gréckeho slova včela. Je to významná medonosná rastlinka a Gréci verili, že vetvička medovky v úli a jej pestovanie v okolí včelína bude lákať včely a roj ich nikdy neopustí. Jej liečivé účinky využívali už v starovekom Grécku a Ríme...

Medovka lekárska, Melissa officinalis - je známa bylinka, pôvodom z južnej Európy, odkiaľ sa rozšírila skoro do celého sveta. Jej latinské meno melissa je odvodené od gréckeho slova včela. Je to významná medonosná rastlinka a Gréci verili, že vetvička medovky v úli a jej pestovanie v okolí včelína bude lákať včely a roj ich nikdy neopustí.

Jej liečivé účinky využívali už v starovekom Grécku a Ríme, kde medovku macerovali vo víne a toto liečivé víno používali zvnútra aj zvonku na liečenie a ošetrenie rôznych poranení. V stredoveku ju používali na skoro všetky choroby od bolesti v krku až po rannú nevoľnosť. Paracelsus ju nazýval "elixírom života".

Terapeuticky najvýznamnejšia zložka medovky - silica pôsobí sedatívne na centrálny nervový systém. Osvedčilo sa jej podávanie pri žalúdočných ťažkostiach nervového pôvodu, pri psychicky podmienenom zrýchlení srdcovej činnosti a tiež pri nespavosti spôsobenej nervovým predráždením. Má tiež protikŕčové a antibakteriálne účinky, odporúča sa pri dyspeptických poruchách spojených s kolikami a plynnatosťou. Obyčajne sa podáva ako zápar samostatne alebo v zmesiach.
Silica sa tiez využíva v arómaterapii.

Čerstvé listy medovky majú príchuť mäty a citrónu, a preto sa výborne hodí do ovocných nápojov v horúcich letných dňoch, do likérov, do čerstvých šalátov. Zvláštnu chuť dodá marinádam pre jahňacinu, jedlám z rýb alebo vajec. Medovka sa nikdy nevarí s jedlom, lebo by stratila svoju vôňu.

Darí sa jej skoro v každej záhrade na slnečnom mieste, listy sa zbierajú pred kvitnutím. Ak má dobré podmienky môže byť ako burina a bude v celej záhrade.